Gabriela Rothmayerová: Mäkká sila

Čo symbol, to počin. Plní diplomatickú misiu za republiku, ktorá je v štátnych dokumentoch jasne deklarovaná, a zároveň kope do členkov spurných šéfov vlád v susedstve. Čo pred voľbami sľúbila, to robí. Bez akéhokoľvek rizika, lebo aj jej poradcovia v zahraničnej politike, ale aj Zeman, Orbán i Kaczyński vedia, kde je sever. I keď sa rozhliadajú (vo svojom záujme) na všetky svetové strany. Prezidentka v Bruseli navštívila najprv Jensa Stoltenberga (NATO), až potom šéfa Európskej komisie. Atlantický bol aj Andrej Kiska, ale chýbalo mu to podstatné – čaro osobnosti.

Doma si prezidentka dáva veľký pozor, aby neprekročila červenú čiaru medzi tzv. konzervatívcami a liberálmi. Chcú spolu vládnuť, presnejšie, budú donútení, inak tú tzv. alternatívu neposkladajú. Symbolické podujatia podporí dávkovane – na púť do Levoče prídu tisíce ľudí, tí stoja za to, aby ukázala svoju mäkkú silu, sú to voličské hlasy.

Na iný symbol – Dúhový Pride a Hrdí na rodinu – príde iba zlomok z možných voličov, a tak tam osobne nemusí. Dúhoví aj tak vedia, že ich podporuje, a ešte sa aj symbolicky ukáže na sprievodnom filme. „Jej“ 24 percent voličstva Slovenskej republiky je ošetrených, ide len o to, nestratiť ani hlas. A čo tí ostatní, čo šomrú na sociálnych sieťach? Bude aj ich prezidentkou? Ak prijmú jej hodnoty. Veď im to v inauguračnom prejave odkázala. Že sú vo väčšine? Ale ba, akej?!

Dvadsaťštyri percent je len zdanlivá menšina, lebo vplyv v spoločnosti sa dnes nemeria cez hlasy, ale cez schopnosť akcie. Tú nemá z väčšiny nikto. Pošomrú, ponadávajú, a čo má byť? Veď November im priniesol túto slobodu, tak nech vďačne šúchajú nohami. Jedinú emóciu, ktorá by dokázala donútiť ľudí vyjsť do ulíc, vysiela bývalý prezident Kiska. Ktovie, načo chce byť ešte v politike, keď ho nepotrebujú ani „nové tváre“, ani „konzervatívci“. V prezidentskom súboji, napriek nepresvedčivosti, vyhral preto, lebo mal oveľa menej odporcov ako Kňažko či Procházka.

Ale to sú lanské snehy. Teraz je piatym kolesom. Jediný, kto sa z neho môže tešiť, je Robert Fico: nič nedokáže jeho voličov vyburcovať tak ako Kiska.

Hrdosť na slovenskú prezidentku je podobná hrdosti na „našich“ hokejistov, ak sa im darí. Nič nestojí, len energiu v prstoch, keď sa píšu oslavné ódy. Politiku tvoria bystrí hráči v pozadí. Majú dobrú skúsenosť, voľakedy vedeli, kde je Moskva a ako to chodí. Darilo sa. Kým bude Amerika silná a NATO jej bude oddane slúžiť, sme v suchu. A komu sa nepáči, nech vyhrá voľby alebo zorganizuje dostatočne silnú akciu. Inak je to všetko proti vetru.

(Text vyšiel na Pravda.sk 1. 8. 2019)

Publikujeme na základě spolupráce se slovenským levicovým portálem noveslovo.sk